Dasharathkrit Shani Stavan

A revered hymn composed by King Dasharatha in devotion to Lord Shani, invoking his blessings to remove obstacles, sufferings, and grant peace and prosperity.

Created By:

Type: Stotra

For: Shani Ji

🎧 Get synced audio experience on our app Download App





विनियोग : ऊँ अस्य श्रीशनैश्चरस्तोत्रमंत्रस्य दशरथऋषि:। त्रिष्टुप् छन्द: श्रीशनैश्चरो देवता शनैश्चरप्रीत्यर्थे पाठे विनियोग: ।

viniyoga : ū~ asya śrīśanaiścarastotramaṃtrasya daśarathaṛṣi:| triṣṭup chanda: śrīśanaiścaro devatā śanaiścaraprītyarthe pāṭhe viniyoga: |

विनियोग: ओम् इस श्री शनैश्चर स्तोत्र मंत्र के ऋषि दशरथ हैं। छंद त्रिष्टुप है। श्री शनैश्चर देवता हैं। शनैश्चर की प्रसन्नता के लिए पाठ में विनियोग है।

Viniyoga: Om, for this Shri Shanaishchara Stotra Mantra, the sage is Dasharatha. The meter is Trishtup. The deity is Shri Shanaishchara. This is recited for the appeasement of Shanaishchara.

ਵਿਨਿਯੋਗ: ਓਂ ਇਸ ਸ਼੍ਰੀ ਸ਼ਨੈਸ਼ਚਰ ਸਤੋਤ੍ਰ ਮੰਤਰ ਦਾ ਦਸ਼ਰਥ ਰਿਸ਼ਿ ਹੈ। ਤ੍ਰਿ਷ਟੁੱਪ ਛੰਦ ਹੈ। ਸ਼੍ਰੀ ਸ਼ਨੈਸ਼ਚਰ ਦੇਵਤਾ ਹਨ। ਸ਼ਨੈਸ਼ਚਰ ਦੀ ਪ੍ਰੀਤੀ ਲਈ ਪਾਠ ਵਿੱਚ ਵਿਨਿਯੋਗ ਹੈ।

दशरथ उवाच

daśaratha uvāca

दशरथ ने कहा:

Dasharatha said:

ਦਸ਼ਰਥ ਨੇ ਕਿਹਾ

कोणोऽन्तको रौद्रायमोऽथ बभ्रुः कृष्णः शनिः पिंगलमन्दसौरीः । नित्यं स्मृतो यो हरते च पीडां तस्मै नमः श्रीरविनन्दनाय ॥

koṇo’ntako raudrāyamo’tha babhruḥ kṛṣṇaḥ śaniḥ piṃgalamandasaurīḥ | nityaṃ smṛto yo harate ca pīḍāṃ tasmai namaḥ śrīravinandanāya ||

कोण, अन्तक, रौद्र, यम, बभ्रु, कृष्ण, शनि, पिंगल, मन्द, सौरि – जो नित्य स्मरण करने पर पीड़ा हर लेते हैं, उन श्री रविनंदन को नमस्कार है।

Kono, Antako, Raudra, Yama, Babhru, Krishna, Shani, Pingala, Manda, Sauri—whoever remembers these names daily is relieved of suffering. Salutations to the son of the Sun, Shri Ravinandana.

ਕੋਣੋ ਅੰਤਕੋ ਰੌਦ੍ਰਾਯਮੋ ਅਥ ਬਭ੍ਰੁਹ ਕ੍ਰਿਸ਼ਨਹ ਸ਼ਨਿਃ ਪਿੰਗਲਮੰਦਸੌਰੀਹ। ਜੋ ਨਿੱਤ ਯਾਦ ਕੀਤਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ ਅਤੇ ਪੀੜਾ ਦੂਰ ਕਰਦਾ ਹੈ, ਉਸ ਸ਼੍ਰੀ ਰਵਿਨੰਦਨ ਨੂੰ ਨਮਸਕਾਰ ਹੈ।

सुराsसुरा: किं पुरुषोरगेन्द्रा गन्धर्व विद्याधरपन्नगाश्च । पीड्यन्ति सर्वे विषमस्थितेन तस्मै नमः श्रीरविनन्दनाय ॥

surāssurā: kiṃ puruṣoragendrā gandharva vidyādharapannagāśca | pīḍyanti sarve viṣamasthitena tasmai namaḥ śrīravinandanāya ||

देवता, असुर, मनुष्य, नागों के राजा, गंधर्व, विद्याधर और पन्नग – ये सभी विषम स्थिति में पीड़ित होते हैं। उन श्री रविनंदन को नमस्कार है।

Devas, Asuras, humans, serpents, Gandharvas, Vidyadharas, and Pannagas—all are afflicted by his adverse position. Salutations to the son of the Sun, Shri Ravinandana.

ਦੇਵਤੇ ਅਤੇ ਅਸੁਰ, ਮਨੁੱਖ ਅਤੇ ਨਾਗਰਾਜ, ਗੰਧਰਵ, ਵਿਦਿਆਧਰ ਅਤੇ ਪੰਨਗ ਆਦਿ। ਸਾਰੇ ਉਸ ਵਿਸ਼ਮ ਸਥਿਤ ਸ਼ਨੀ ਦੁਆਰਾ ਪੀੜਿਤ ਹੁੰਦੇ ਹਨ। ਉਸ ਸ਼੍ਰੀ ਰਵਿਨੰਦਨ ਨੂੰ ਨਮਸਕਾਰ ਹੈ।

नरानरेन्द्रा: पश्वो मृगेन्द्रा वन्याश्च ये कीटपतंगभृंगा: । पीड्यन्ति सर्वे विषमस्थितेन तस्मै नमः श्रीरविनन्दनाय ॥

narānarendrā: paśvo mṛgendrā vanyāśca ye kīṭapataṃgabhṛṃgā: | pīḍyanti sarve viṣamasthitena tasmai namaḥ śrīravinandanāya ||

मनुष्य, राजा, पशु, मृगों के राजा, वन्य जीव, कीट, पतंग और भृंग – ये सभी विषम स्थिति में पीड़ित होते हैं। उन श्री रविनंदन को नमस्कार है।

Kings, animals, wild beasts, and even insects, birds, and bees—all are afflicted by his adverse position. Salutations to the son of the Sun, Shri Ravinandana.

ਮਨੁੱਖ ਅਤੇ ਰਾਜੇ, ਪਸ਼ੂ ਅਤੇ ਜੰਗਲ ਦੇ ਰਾਜਾ, ਜੰਗਲੀ ਜੀਵ ਅਤੇ ਕੀਟ, ਪਤੰਗੇ ਅਤੇ ਭੌਰੇ। ਸਾਰੇ ਉਸ ਵਿਸ਼ਮ ਸਥਿਤ ਸ਼ਨੀ ਦੁਆਰਾ ਪੀੜਿਤ ਹੁੰਦੇ ਹਨ। ਉਸ ਸ਼੍ਰੀ ਰਵਿਨੰਦਨ ਨੂੰ ਨਮਸਕਾਰ ਹੈ।

देशाश्च दुर्गाणि वनानि यत्र सेनानीवेशा: पुरपत्तनानि । पीड्यन्ति सर्वे विषमस्थितेन तस्मै नमः श्रीरविनन्दनाय ॥

deśāśca durgāṇi vanāni yatra senānīveśā: purapattanāni | pīḍyanti sarve viṣamasthitena tasmai namaḥ śrīravinandanāya ||

देश, दुर्ग, वन, जहाँ सेनाएँ, निवास स्थान, नगर और नगरियाँ हैं – ये सभी विषम स्थिति में पीड़ित होते हैं। उन श्री रविनंदन को नमस्कार है।

Lands, fortresses, forests, armies, residences, cities, and towns—all are afflicted by his adverse position. Salutations to the son of the Sun, Shri Ravinandana.

ਦੇਸ਼, ਕਿਲੇ, ਜੰਗਲ, ਜਿੱਥੇ ਸੈਨਾਪਤੀ ਅਤੇ ਸ਼ਹਿਰ ਹਨ। ਸਾਰੇ ਉਸ ਵਿਸ਼ਮ ਸਥਿਤ ਸ਼ਨੀ ਦੁਆਰਾ ਪੀੜਿਤ ਹੁੰਦੇ ਹਨ। ਉਸ ਸ਼੍ਰੀ ਰਵਿਨੰਦਨ ਨੂੰ ਨਮਸਕਾਰ ਹੈ।

तिलैर्यवैर्मार्षगुडान्नदानैर्लोहैर्नीलाम्बरदानतो वा । प्रीणाति मन्त्रैर्निजवासरे च तस्मै नमः श्रीरविनन्दनाय ॥

tilairyavairmārṣaguḍānnadānairlohairnīlāmbaradānato vā | prīṇāti mantrairnijavāsare ca tasmai namaḥ śrīravinandanāya ||

तिल, जौ, माष, गुड़, अन्न, लोहे और नीले वस्त्र के दान से या मंत्रों से अपने दिन पर प्रसन्न होते हैं। उन श्री रविनंदन को नमस्कार है।

By offerings of sesame, barley, rice, jaggery, iron, or blue garments, or by chanting mantras on his day, he is pleased. Salutations to the son of the Sun, Shri Ravinandana.

ਤਿਲਾਂ, ਜੌ, ਮਾਸ, ਗੁੜ, ਅੰਨ, ਲੋਹੇ ਅਤੇ ਨੀਲੇ ਕਪੜੇ ਦੇਣ ਨਾਲ। ਮੰਤਰਾਂ ਅਤੇ ਆਪਣੇ ਦਿਨ ਤੇ ਪ੍ਰਸੰਨ ਹੁੰਦਾ ਹੈ। ਉਸ ਸ਼੍ਰੀ ਰਵਿਨੰਦਨ ਨੂੰ ਨਮਸਕਾਰ ਹੈ।

प्रयागकूले यमुना तटे च सरस्वती पुण्य जले गुहायाम् । यो योगिनां ध्यानगतोऽपि सूक्ष्मस्तस्मै नमः श्रीरविनन्दनाय ॥

prayāgakūle yamunā taṭe ca sarasvatī puṇya jale guhāyām | yo yogināṃ dhyānagato’pi sūkṣmastasmai namaḥ śrīravinandanāya ||

प्रयाग के तट पर, यमुना के किनारे, सरस्वती के पवित्र जल में, गुफा में – जो योगियों के ध्यान में सूक्ष्म रूप से स्थित हैं, उन श्री रविनंदन को नमस्कार है।

On the banks of the Yamuna at Prayag, in the sacred waters of the Saraswati, or in caves, he is subtle and perceived in the meditation of yogis. Salutations to the son of the Sun, Shri Ravinandana.

ਪ੍ਰਯਾਗ ਦੇ ਕੰਢੇ ਤੇ, ਯਮੁਨਾ ਦੇ ਕੰਢੇ ਤੇ ਅਤੇ ਸਰਸਵਤੀ ਦੇ ਪਵਿੱਤਰ ਜਲ ਵਿੱਚ ਗੁਫਾ ਵਿੱਚ। ਜੋ ਯੋਗੀਆਂ ਦੇ ਧਿਆਨ ਵਿੱਚ ਸੁਕਸ਼ਮ ਹੈ। ਉਸ ਸ਼੍ਰੀ ਰਵਿਨੰਦਨ ਨੂੰ ਨਮਸਕਾਰ ਹੈ।

अन्य प्रदेशात्स्वगृहं प्रविष्टस्तदीयवारे स नरः सुखी स्यात् । गृहाद्गतो यो न पुनः प्रयाति तस्मै नमः श्रीरविनन्दनाय ॥

anya pradeśātsvagṛhaṃ praviṣṭastadīyavāre sa naraḥ sukhī syāt | gṛhādgato yo na punaḥ prayāti tasmai namaḥ śrīravinandanāya ||

जो व्यक्ति अन्य प्रदेश से अपने घर में प्रवेश करता है, वह उनके दिन पर सुखी होता है। जो घर से जाता है और फिर वापस नहीं आता, उन श्री रविनंदन को नमस्कार है।

A person who enters his home from another place on his day becomes happy. One who leaves the home does not return. Salutations to the son of the Sun, Shri Ravinandana.

ਜਦੋਂ ਕੋਈ ਵਿਅਕਤੀ ਕਿਸੇ ਹੋਰ ਸਥਾਨ ਤੋਂ ਆਪਣੇ ਘਰ ਵਿੱਚ ਦਾਖਲ ਹੁੰਦਾ ਹੈ ਉਸ ਦੇ ਦਿਨ ਤੇ, ਉਹ ਮਨੁੱਖ ਸੁਖੀ ਹੁੰਦਾ ਹੈ। ਜੋ ਘਰ ਤੋਂ ਬਾਹਰ ਜਾਂਦਾ ਹੈ ਅਤੇ ਮੁੜ ਨਹੀਂ ਆਉਂਦਾ। ਉਸ ਸ਼੍ਰੀ ਰਵਿਨੰਦਨ ਨੂੰ ਨਮਸਕਾਰ ਹੈ।

स्रष्टा स्वयं भूर्भुवनत्रयस्य त्राता हरीशो हरते पिनाकी । एकस्त्रिधा ऋग्यजुः साममूर्तिस्तस्मै नमः श्रीरविनन्दनाय ॥

sraṣṭā svayaṃ bhūrbhuvanatrayasya trātā harīśo harate pinākī | ekastridhā ṛgyajuḥ sāmamūrtistasmai namaḥ śrīravinandanāya ||

सृष्टि के स्वयंभू, तीनों लोकों के रक्षक, हरि और ईश्वर, पिनाकी – जो एक होकर तीन रूपों में ऋग, यजु और साम के रूप में प्रकट होते हैं, उन श्री रविनंदन को नमस्कार है।

The creator of the three worlds, the protector, Hari, the lord, the remover, Pinaki, the one who is singular yet manifests as the three Vedas—Rig, Yajur, Sama. Salutations to the son of the Sun, Shri Ravinandana.

ਸ੍ਰਿਸ਼ਟੀ ਦਾ ਸਿਰਜਣਹਾਰ, ਤਿੰਨ ਲੋਕਾਂ ਦਾ ਰਖਵਾਲਾ, ਹਰੀਸ਼, ਜੋ ਪਿਨਾਕੀ ਦੁਆਰਾ ਹਟਾਉਂਦਾ ਹੈ। ਜੋ ਇੱਕ ਹੈ ਪਰ ਤਿੰਨ ਰੂਪਾਂ ਵਿੱਚ ਹੈ – ਰਿਗ, ਯਜੁਰ, ਸਾਮ। ਉਸ ਸ਼੍ਰੀ ਰਵਿਨੰਦਨ ਨੂੰ ਨਮਸਕਾਰ ਹੈ।

शन्यष्टकं यः प्रयतः प्रभाते नित्यं सुपुत्रै पशुबान्धवैश्च । पठेत्तु सौख्यं भुवि भौगयुक्तः प्राप्नोति निर्वाणपदं तदन्ते ॥

śanyaṣṭakaṃ yaḥ prayataḥ prabhāte nityaṃ suputrai paśubāndhavaiśca | paṭhettu saukhyaṃ bhuvi bhaugayuktaḥ prāpnoti nirvāṇapadaṃ tadante ||

जो व्यक्ति प्रातःकाल में शनैश्चर अष्टक का पाठ करता है, वह नित्य सुपुत्रों, पशुओं और बंधुओं के साथ सुख प्राप्त करता है और अंत में निर्वाण पद प्राप्त करता है।

Whoever, with devotion, recites this Shani Ashtakam every morning with good children, cattle, and relatives, attains happiness on earth and ultimately reaches the state of liberation.

ਜੋ ਵਿਅਕਤੀ ਸ਼ਨੀ ਅਸ਼ਟਕ ਨੂੰ ਪ੍ਰਾਤ:ਕਾਲ ਵਿੱਚ ਨਿੱਤ ਪੜ੍ਹਦਾ ਹੈ, ਉਹ ਸੁਪੁੱਤਰਾਂ, ਪਸ਼ੂਆਂ ਅਤੇ ਬੰਧੂਆਂ ਨਾਲ ਸੁਖੀ ਹੁੰਦਾ ਹੈ। ਉਹ ਧਰਤੀ ਤੇ ਭੋਗ ਯੁਕਤ ਸੁਖ ਪ੍ਰਾਪਤ ਕਰਦਾ ਹੈ ਅਤੇ ਅੰਤ ਵਿੱਚ ਨਿਰਵਾਣ ਪਦ ਪ੍ਰਾਪਤ ਕਰਦਾ ਹੈ।

कोणस्थः पिंगलो बभ्रुः कृष्णः रौद्रान्तकः यमः । सौरिः शनैश्चरः मन्दः पिप्पलादेन संस्तुतः ॥

koṇasthaḥ piṃgalo babhruḥ kṛṣṇaḥ raudrāntakaḥ yamaḥ | sauriḥ śanaiścaraḥ mandaḥ pippalādena saṃstutaḥ ||

कोणस्थ, पिंगल, बभ्रु, कृष्ण, रौद्र, अन्तक, यम, सौरि, शनैश्चर, मन्द – ये दस नाम पिप्पलाद द्वारा स्तुत हैं।

Konastha, Pingala, Babhru, Krishna, Raudra, Antaka, Yama, Sauri, Shanaishchara, Manda—these are praised by Pippalada.

ਕੋਣਸਥ, ਪਿੰਗਲ, ਬਭ੍ਰੁ, ਕ੍ਰਿਸ਼ਨ, ਰੌਦ੍ਰ, ਅੰਤਕ, ਯਮ। ਸੌਰੀ, ਸ਼ਨੈਸ਼ਚਰ, ਮੰਦ, ਪਿਪਪਲਾਦ ਦੁਆਰਾ ਸਤੁਤ।

एतानि दश नामानि प्रातरुत्थाय यः पठेत् । शनैश्चरकृता पीडा न कदाचित् भविष्यति ॥

etāni daśa nāmāni prātarutthāya yaḥ paṭhet | śanaiścarakṛtā pīḍā na kadācit bhaviṣyati ||

जो व्यक्ति प्रातःकाल उठकर इन दस नामों का पाठ करता है, उसे शनैश्चर द्वारा की गई पीड़ा कभी नहीं होती।

Whoever recites these ten names upon waking in the morning will never be afflicted by the troubles caused by Shanaishchara.

ਇਹ ਦਸ ਨਾਮ ਜੋ ਸਵੇਰੇ ਉਠ ਕੇ ਪੜ੍ਹਦਾ ਹੈ। ਉਸ ਨੂੰ ਸ਼ਨੈਸ਼ਚਰ ਦੁਆਰਾ ਕੀਤੀ ਪੀੜਾ ਕਦੇ ਨਹੀਂ ਹੋਵੇਗੀ।


Leave a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Scroll to Top